Prínos Canisterapie

Liečebné účinky terapie psom sa využívajú predovšetkým u pacientov s vývojovými poruchami, psychickými problémami, depresiami, u ľudí s kombinovaným postihnutím či s postihnutím centrálneho nervového systému alebo so svalovou disfunkciou. Najlepšie výsledky sa však dosahujú u pacientov dlhodobo odlúčených od rodiny, ležiacich v nemocnici alebo s obmedzeným sociálnym kontaktom, u seniorov, autistov, DMO a mentálne postihnutých.

Po fyzickej stránke:

Prítomnosť psa podnecuje k pohybu, čo vedie k nácviku motorických schopností. Jemná motorika sa zlepšuje pomocou aportovania, kŕmenia, hladkania, česania, zapínania obojku. Hrubá motorika prostredníctvom cvičení, súťaží, spoločných hier či napodobňovaním psíka. Veľmi dobré výsledky dosahujú masáže spazmov psím lízaním. Špecifikom canisterapie je polohovanie – prehrievanie a uvoľňovanie cielených oblastí „srsť na kožu“.

neri

Po psychickej stránke:

Počas canisterapie sa pes stáva nielen priateľom, ale predovšetkým motiváciou. Pes odvádza pozornosť od vlastných problémov, choroby, bolesti. Jeho prítomnosť má výrazné antistresové účinky. Dotyky a hladenie uspokojujú potrebu po nežnosti, ktorá je mnohokrát zvýšená. Zmäteným, rozrušeným a depresívnym osobám pomáhajú komunikovať a tešiť sa. Vďaka psovi sa aj dlhodobo frustrovaným ľudom s pocitom nepotrebnosti vracia iskra do očí. V cudzom prostredí nemocnice živé zviera predstavuje spojenie s vonkajším svetom, pričom je prítomnosť psa príjemným rozptýlením v bežnej rutine.

 

Sociálne zručnosti:

Pes je zdrojom nových podnetov, spestrením života a zároveň výchovným prostriedkom: ako sa správne chovať k zvieratám, neskôr k ľudom. Zvyšuje samostatnosť, sebaobsluhu a zodpovednosť, vedie k empatii ako aj k lepšej verbálnej a neverbálnej komunikácii.

Je dokázané, že u mentálne postihnutých ľudí pes dokáže udržať pozornosť človeka výrazne dlhšie ako iné objekty. A efektívne vytrháva aj do seba zahĺbených autistov z ich vnútorného sveta. Pes prispieva k spoločenskému správaniu, k zníženiu osamelosti a uzavretosti, podporuje spontánnosť prejavu a zlepšenie neraz napätých vzťahov v kolektíve. Znižuje sa potreba vyžadovania pozornosti od ošetrovateľov. U ľudí trvale podráždených výrazne klesá miera agresivity voči okoliu.